Mediácia je dobrovoľný, dôverný proces, pri ktorom neutrálna osoba napomáha stranám dospieť k vyriešeniu ich sporu dohodou.
Intervencia tretej strany, ktorá vstupuje do konfliktu vtedy, keď účastníci konfliktu prestanú vyjednávať.
Pomoc treťou stranou, ktorá nemá rozhodovaciu právomoc, je akceptovaná oboma stranami, je neutrálna a odborne pripravená na riešenie konfliktov.
Základným predpokladom mediácie je vôľa a ochota strán, ktoré medzi sebou majú spor, aktívne hľadať spôsob jeho riešenia a urovnania. Môžu sa tak, za pomoci nestranného sprostredkovateľa, vyhnúť konaniu pred súdom.
Slovo mediácia je pôvodom z latinčiny a znamená stredný, prostredný, ale tiež nestranný, nerozhodný či neurčitý, alebo arbiter, rozhodca či stredná pozícia.
Mediáciu je možné v súkromnej rovine považovať za formu pomoci, v celospoločenskom kontexte tiež za nástroj sociálnej prevencie a sociálnej kontroly, ktorým spoločnosť reguluje vznik, vývoj a negatívne dôsledky konfliktných situácií.
Strany sporu nie sú zväzované komplikovanými procesnými postupmi a majú počas celého procesu úplnú kontrolu nad jeho priebehom a výsledkom. Sporiaci sa kedykoľvek môže rozhodnúť mediáciu ukončiť, preto je vylúčené, aby mediácia vyústila do riešenia, ktoré si strana sporu neželá alebo ktoré by v žiadnom prípade nedokázala predvídať. Mediácia má navyše oveľa menej škodlivé následky na vzťahy obchodných partnerov ako súdne či rozhodcovské konanie, umožňuje teda partnerom zachovať si priateľské vzťahy.
Mediácia sa začína výberom mediátora – nestrannej osoby, ktorá bude nápomocná pri riešení sporu. Strany by mali zvažovať jeho kvalifikáciu aj osobnostné charakteristiky. Mediátor musí byť schopný získať si už pri prvom stretnutí dostatočnú prirodzenú autoritu. Pretože vzťahy strán môžu byť mimoriadne napäté, mediátor musí byť schopný absorbovať stres a zachovať vždy chladnú hlavu.
Intervencia tretej strany, ktorá vstupuje do konfliktu vtedy, keď účastníci konfliktu prestanú vyjednávať.
Pomoc treťou stranou, ktorá nemá rozhodovaciu právomoc, je akceptovaná oboma stranami, je neutrálna a odborne pripravená na riešenie konfliktov.
Základným predpokladom mediácie je vôľa a ochota strán, ktoré medzi sebou majú spor, aktívne hľadať spôsob jeho riešenia a urovnania. Môžu sa tak, za pomoci nestranného sprostredkovateľa, vyhnúť konaniu pred súdom.
Slovo mediácia je pôvodom z latinčiny a znamená stredný, prostredný, ale tiež nestranný, nerozhodný či neurčitý, alebo arbiter, rozhodca či stredná pozícia.
Mediáciu je možné v súkromnej rovine považovať za formu pomoci, v celospoločenskom kontexte tiež za nástroj sociálnej prevencie a sociálnej kontroly, ktorým spoločnosť reguluje vznik, vývoj a negatívne dôsledky konfliktných situácií.
Strany sporu nie sú zväzované komplikovanými procesnými postupmi a majú počas celého procesu úplnú kontrolu nad jeho priebehom a výsledkom. Sporiaci sa kedykoľvek môže rozhodnúť mediáciu ukončiť, preto je vylúčené, aby mediácia vyústila do riešenia, ktoré si strana sporu neželá alebo ktoré by v žiadnom prípade nedokázala predvídať. Mediácia má navyše oveľa menej škodlivé následky na vzťahy obchodných partnerov ako súdne či rozhodcovské konanie, umožňuje teda partnerom zachovať si priateľské vzťahy.
Mediácia sa začína výberom mediátora – nestrannej osoby, ktorá bude nápomocná pri riešení sporu. Strany by mali zvažovať jeho kvalifikáciu aj osobnostné charakteristiky. Mediátor musí byť schopný získať si už pri prvom stretnutí dostatočnú prirodzenú autoritu. Pretože vzťahy strán môžu byť mimoriadne napäté, mediátor musí byť schopný absorbovať stres a zachovať vždy chladnú hlavu.
